reklama

Kupovaná spravodlivosť?

Posledné dni a týždne vychádzajú nové informácie v súvislosti s „kupovaním“ spravodlivosti, pričom za hlavných aktérov sú označovaní zadržaný podnikateľ M. Kočner, či ďalší vplyvní podnikatelia, ako aj verejní funkcionári SR.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Dnes sme sa zobudili do hmlistého a chladného jesenného rána. Ten chlad znásobuje zverejnená nahrávka medzi stíhaným podnikateľom M. Kočnerom a bývalým generálnym prokurátorom D. Trnkom, ktorý v súčasnej dobe pôsobí ako prokurátor na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Predmetom nahrávky je kupovanie poslancov, návštevy v byte na Vazovovej, znovuzvolenie D. Trnku do funkcie generálneho prokurátora, ale aj vyhrážky a nadávky. Tie smerovali voči D. Trnkovi, ktorému M. Kočner povedal „Chcem vedieť, kto nakopíroval tie vzorky, ktoré ste poslali Haščákovi. Chcem vedieť, koľko kópií je z toho urobených, okrem tej, ktorú som ti zobral. Chcem vedieť, prečo si to urobil a prečo si ma potom klamal. Takže spusť... Lebo si to odserieš ty, prehráš súd, odj..ú ťa, pôjdeš do basy a tvojmu synovi zničia život. Tak rozprávaj a prestaň ma klamať, lebo keď ma budeš klamať, tak uvidíš, čo potom spravím s tebou.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dôvodom reakcie M. Kočnera malo byť vydieranie šéfa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka práve prokurátorom D. Trnkom kvôli nahrávke Gorila (pozn. autora - kauza Gorila sa týka rokov 2005 až 2006, uniknutá v roku 2011 z údajného spisu SIS, v ktorom o.i. bol sledovaný šéf finančnej skupiny Penta J. Haščák kvôli údajnému kupovaniu politikov a dohadovaniu obchodov).

Na uvedenej nahrávke sa prokurátor D. Trnka priznal k braniu finančných prostriedkov od M. Kočnera, tak ako to bolo spomenuté na tlačovej besede strany SaS.

Môžu túto nahrávku použiť orgány činné v trestnom konaní? Je možné túto nahrávku použiť pred súdom, keďže nebola pravdepodobne získaná zákonným spôsobom?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jedna zo základných zásad trestného konania uvádza, že orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa ust. § 119 ods. 2 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na tomto mieste uvádzam, že zá­kon­nos­ťou dô­ka­zu sa ro­zu­mie zis­te­nie, že bol zís­ka­ný z pra­me­ňa, kto­rý sta­no­vu­je ale­bo pri­púš­ťa zá­kon, že bol za­bez­pe­če­ný a vy­ko­na­ný op­ráv­ne­nou oso­bou a že sa tak sta­lo v zod­po­ve­da­jú­com štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia a to ta­kým pos­tu­pom, kto­rý je v sú­la­de s práv­ny­mi pred­pis­mi. Ak sa tak nes­ta­lo pôj­de o ne­zá­kon­ný dô­kaz. Ok­rem zá­kon­nos­ti dô­ka­zu exis­tu­je eš­te tzv. pro­ces­ná pou­ži­teľ­nosť dô­ka­zu (nep­rí­pus­tnosť dô­ka­zu), pri kto­rej ide v zá­sa­de o zá­kon­ný dô­kaz, kto­rý však vzhľa­dom k ur­či­tým okol­nos­tiam ne­mô­že byť pou­ži­tý v ďal­šom prie­be­hu ko­na­nia a nie je mož­né z ne­ho vy­chá­dzať pri us­ta­ľo­va­ní skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci.  Dô­ka­zy, kto­ré ma­jú ur­či­té va­dy mô­žu byť ab­so­lút­ne neú­čin­né, t. j. ide o dô­ka­zy vy­ka­zu­jú­ce pod­stat­né va­dy, kto­ré nie je mož­né nap­ra­viť a spô­so­bu­jú ab­so­lút­nu ne­pou­ži­teľ­nosť dô­ka­zu v tres­tnom ko­na­ní (nap­rík­lad dô­kaz zís­ka­ný ne­zá­kon­ným do­nú­te­ním, vy­ko­na­nie do­mo­vej pre­hliad­ky bez prí­ka­zu sú­du a po­dob­ne) ale­bo re­la­tív­ne neú­čin­né, t. j. ide o dô­ka­zy, kto­ré vy­ka­zu­jú od­strá­ni­teľ­né va­dy a kto­ré spô­so­bu­jú ne­pou­ži­teľ­nosť dô­ka­zu len do do­by, ke­dy je ta­ká­to va­da od­strá­ne­ná (nap­rík­lad vý­sluch sved­ka via­za­né­ho po­vin­nos­ťou ml­čan­li­vos­ti, kto­rý bol zba­ve­ný ml­čan­li­vos­ti až do­da­toč­ne po vy­ko­na­ní vý­slu­chu). Pod­stat­ným kri­té­riom prí­pus­tnos­ti dô­ka­zu v ko­na­ní pred sú­dom je zá­kon­nosť zís­ka­nia dô­ka­zu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhej strane ust. § 119 ods. 4 Trestného poriadku dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie použiť v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila.

Bude na orgánoch činných v trestnom konaní a ďalej súdu, aby vyhodnotila takto získané dôkazy, avšak vzhľadom na zásadu proporcionality mám za to, že nahrávku bude možné použiť. Požiadavka proporcionality sleduje zabezpečenie optimalizácie medzi účelom a obmedzovaným právom, teda pomer získaného prospechu a spôsobenej ujmy. V tomto smere Ústavný súd SR, sp. zn. PL. ÚS 3/00 uvádza, že „zákonodarca musí aj pri zmene chráneného právneho postavenia – aby zásah bol ústavnoprávne prípustný - vychádzať z princípu proporcionality, ktorý je vlastný právnemu štátu. Tento princíp predovšetkým znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) sledovaný štátom smie byť sledovaný; prostriedky ktoré štát použije, smú byť použité; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je vhodné; použitie prostriedkov na dosiahnutieúčelu je potrebné a nevyhnutné.“

Na záver uvádzam, že je nevyhnutne urobiť výmenu na najvyšších miestach, pretože len tak dokážeme vyčistiť aj tie poschodia na nižšej úrovni. Som presvedčená, že po zverejnení posledných udalostí, nikto z nás nepochybuje o tom, že je potrebné poupratovať generálne. Chvíľu to samozrejme potrvá, keďže chápadla skorumpovaných verejných činiteľov sú zakorenené hlboko a rozmotať jednotlivé prepletené nitky chvíľu potrvá, ale dá sa to. Postupnými cieľenými krokmi, chuťou, odhodlaním a uprimnou snahou to dokážeme. Obnoviť dôveru v súdnictvo sa dá len radikálnou obmenou "kupovaných" ľudí.

Autorka článku je advokátkou, členkou finančnej komisie v mestskej časti Petržalka a v súčasnosti aj kandidátka do NR SR pod č. 82 na kandidátke politickej strany Sloboda a Solidarita.


 

Lenka Jakubčová

Lenka Jakubčová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Advokátka a v súčasnosti aj kandidátka do NR SR pod č. 82 na kandidátke politickej strany Sloboda a Solidarita. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéPolitika

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu