Dnes sme sa zobudili do hmlistého a chladného jesenného rána. Ten chlad znásobuje zverejnená nahrávka medzi stíhaným podnikateľom M. Kočnerom a bývalým generálnym prokurátorom D. Trnkom, ktorý v súčasnej dobe pôsobí ako prokurátor na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Predmetom nahrávky je kupovanie poslancov, návštevy v byte na Vazovovej, znovuzvolenie D. Trnku do funkcie generálneho prokurátora, ale aj vyhrážky a nadávky. Tie smerovali voči D. Trnkovi, ktorému M. Kočner povedal „Chcem vedieť, kto nakopíroval tie vzorky, ktoré ste poslali Haščákovi. Chcem vedieť, koľko kópií je z toho urobených, okrem tej, ktorú som ti zobral. Chcem vedieť, prečo si to urobil a prečo si ma potom klamal. Takže spusť... Lebo si to odserieš ty, prehráš súd, odj..ú ťa, pôjdeš do basy a tvojmu synovi zničia život. Tak rozprávaj a prestaň ma klamať, lebo keď ma budeš klamať, tak uvidíš, čo potom spravím s tebou.“
Dôvodom reakcie M. Kočnera malo byť vydieranie šéfa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka práve prokurátorom D. Trnkom kvôli nahrávke Gorila (pozn. autora - kauza Gorila sa týka rokov 2005 až 2006, uniknutá v roku 2011 z údajného spisu SIS, v ktorom o.i. bol sledovaný šéf finančnej skupiny Penta J. Haščák kvôli údajnému kupovaniu politikov a dohadovaniu obchodov).
Na uvedenej nahrávke sa prokurátor D. Trnka priznal k braniu finančných prostriedkov od M. Kočnera, tak ako to bolo spomenuté na tlačovej besede strany SaS.
Môžu túto nahrávku použiť orgány činné v trestnom konaní? Je možné túto nahrávku použiť pred súdom, keďže nebola pravdepodobne získaná zákonným spôsobom?
Jedna zo základných zásad trestného konania uvádza, že orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa ust. § 119 ods. 2 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.
Na tomto mieste uvádzam, že zákonnosťou dôkazu sa rozumie zistenie, že bol získaný z prameňa, ktorý stanovuje alebo pripúšťa zákon, že bol zabezpečený a vykonaný oprávnenou osobou a že sa tak stalo v zodpovedajúcom štádiu trestného konania a to takým postupom, ktorý je v súlade s právnymi predpismi. Ak sa tak nestalo pôjde o nezákonný dôkaz. Okrem zákonnosti dôkazu existuje ešte tzv. procesná použiteľnosť dôkazu (neprípustnosť dôkazu), pri ktorej ide v zásade o zákonný dôkaz, ktorý však vzhľadom k určitým okolnostiam nemôže byť použitý v ďalšom priebehu konania a nie je možné z neho vychádzať pri ustaľovaní skutkového stavu veci. Dôkazy, ktoré majú určité vady môžu byť absolútne neúčinné, t. j. ide o dôkazy vykazujúce podstatné vady, ktoré nie je možné napraviť a spôsobujú absolútnu nepoužiteľnosť dôkazu v trestnom konaní (napríklad dôkaz získaný nezákonným donútením, vykonanie domovej prehliadky bez príkazu súdu a podobne) alebo relatívne neúčinné, t. j. ide o dôkazy, ktoré vykazujú odstrániteľné vady a ktoré spôsobujú nepoužiteľnosť dôkazu len do doby, kedy je takáto vada odstránená (napríklad výsluch svedka viazaného povinnosťou mlčanlivosti, ktorý bol zbavený mlčanlivosti až dodatočne po vykonaní výsluchu). Podstatným kritériom prípustnosti dôkazu v konaní pred súdom je zákonnosť získania dôkazu.
Na druhej strane ust. § 119 ods. 4 Trestného poriadku dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie použiť v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila.
Bude na orgánoch činných v trestnom konaní a ďalej súdu, aby vyhodnotila takto získané dôkazy, avšak vzhľadom na zásadu proporcionality mám za to, že nahrávku bude možné použiť. Požiadavka proporcionality sleduje zabezpečenie optimalizácie medzi účelom a obmedzovaným právom, teda pomer získaného prospechu a spôsobenej ujmy. V tomto smere Ústavný súd SR, sp. zn. PL. ÚS 3/00 uvádza, že „zákonodarca musí aj pri zmene chráneného právneho postavenia – aby zásah bol ústavnoprávne prípustný - vychádzať z princípu proporcionality, ktorý je vlastný právnemu štátu. Tento princíp predovšetkým znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) sledovaný štátom smie byť sledovaný; prostriedky ktoré štát použije, smú byť použité; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je vhodné; použitie prostriedkov na dosiahnutieúčelu je potrebné a nevyhnutné.“
Na záver uvádzam, že je nevyhnutne urobiť výmenu na najvyšších miestach, pretože len tak dokážeme vyčistiť aj tie poschodia na nižšej úrovni. Som presvedčená, že po zverejnení posledných udalostí, nikto z nás nepochybuje o tom, že je potrebné poupratovať generálne. Chvíľu to samozrejme potrvá, keďže chápadla skorumpovaných verejných činiteľov sú zakorenené hlboko a rozmotať jednotlivé prepletené nitky chvíľu potrvá, ale dá sa to. Postupnými cieľenými krokmi, chuťou, odhodlaním a uprimnou snahou to dokážeme. Obnoviť dôveru v súdnictvo sa dá len radikálnou obmenou "kupovaných" ľudí.